SOŠ záhradnícka Piešťany
 - moja práca v tejto škole prináša svoje ovocie

1. ročník – na reparát

Plánovanie - plán, druhy plánov, plánovanie vlastnej budúcnosti

Štýlotvorné činitele - charakterizovať

Komunikácia - bariéry v komunikácii, druhy komunikácie, princípy komunikácie, súkromná / verejná; ústna / písomná; verbálna / neverbálna; princíp kooperá­cie, zdvorilosti, irónie, asertivity

Spôsoby záznamu textu - osnova, tézy, konspekt, parafráza, citácia, mapa mysle, bibliografický záznam, kľúčové slová

slovo, sémantický trojuholník, funkcie slova

Slovná zásoba - Aktívna/pasívna slovná zásoba, Slovníky

Vrstvy slovnej zásoby - spisovné a nespisovné slová, opozitá, homonymá, antonymá, paronymá, jadro slovnej zásoby, hovorové slová, poetizmy, termíny, archaizmy, historizmy, kancelarizmy, žargón, vulgarizmy, slang, dialekt

Jazykový štýl, druhy štýlov

Slohový postup, slohový útvar

Obohacovanie SZ. Tvorenie slov - multiverbizácia, univerbizácia, skratka, značka, značkové slovo, združené pom., ľudové a inte­lektuálne fra­zeologizmy, metafora, metonýmia, synekdocha, 

Literatúra ako umenie - umelecká hodnota diela, druhy umenia, funkcie umenia

Literárny systém a podsystémy – lit. druhy, lit. útvary

Trópy –personifikácia; metafora a prirovnanie; epiteton, symbol, alegória, litotes, perifráza

Figúry – anafora, epifora, epizeuxa, epanastrofa, inverzia, symploké, zvukomaľba, aliterácia, paronomázia, rečnícke zvolanie, otázka, apostrofa, elipsa

Epická báseň – S. Chalupka, Gavlovič, Benický

Bájka – znaky predstavitelia

Balada, znaky balady, druhy balád – J. Botto, J. Kráľ,  M. Rázus

Legenda – Moravsko.panónske legendy, Biblia, Leg o sv. Svoradovi a Benediktovi,

Báj, mýtus

Opis a charakteristika – znaky, rozdiely

Prozódia – sylabický, sylabotonický a časomerný verš, stopy, rytmus a rým

Lyricko-epická skladba – Smrť Jánošíkova, Detvan, Hájnikova žena, Slávy dcéra, rozbory diel

Ako je to správne? (niečo z gramatiky)

PFIČ MATURITNEJ SKÚŠKY - predpísané útvary

1.     ROZPRÁVANIE

Cieľ  -  príbeh s pointou (s prekvapením)

Volíme si kompozíciu - väčšinou  chronologickú, reťazovú  alebo retrospektívnu

Dodržiavame

Expozícia = úvod

kolízia = vznik zápletky

kríza = zauzľovanie - stupňovanie napätia

peripetea = vyvrcholenie napätia a nečakaný obrat v deji

rozuzlenie =  záver, poučenie

Používame všetky typy viet (súvetia na spomalenie deja alebo opisy; jednoduché a jednočlenné vety v rozhovoroch a pri priamej reči. )

Odlišujeme pásmo rozprávača a pásmo postáv

Využívame: priamu reč, častice, citoslovcia, slangové slová, nedopovedané vety, frazeologizmy, nárečové slová...;

historický prézent = použitie prítomného času na minulé deje...

PRIAMA REČ

 ,,Prehovor?“ uvádzacia veta.   (,,P...?“ u... .)

Uvádzacia veta: ,, Prehovor!“   ( U... : ,,P....!“)

 ,,Prehovor,“ uvádzacia veta, ,,prehovor.“  (,, P...,“ u..., ,,p.... .“)

        2.     BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

Cieľ  -  formou krátkych príbehov podať fakty zo života osobnosti

Vyberáme 5-7 faktov zo života (okolnosti narodenia, rodina, štúdia, záľuby, práca človeka, priatelia, zaujímavosti, utrpenie...)

Každý fakt podáme ako krátky príbeh (ale pozor, nie je to klasické rozprávanie –  zápletka... rozuzlenie), pričom každý tvorí samostatný odsek.

Dôležitú úlohu „zahmlievanie“ faktov.

Kompozične a štylisticky využívame všetko, čo v rozprávaní (priamu reč, všetky typy viet, stupňovanie napätia...)

Volíme buď JA – rozprávanie (v 1. osobe) alebo ON – rozprávanie (v 3. osobe)

. 

3.    UMELECKÝ OPIS

Cieľ - vyvolávať pocity alebo dojmy u čitateľa (radosť, strach, smútok, teplo, zima, šťastie, beznádej ... )

Musí obsahovať pripodobňovanie – tzn. na začiatku pomocou metafory pripodobním a následne sa budem počas celého slohu k tomu obrazu vracať.  (Napríklad: Jeseň sú divadelné kulisy, menia sa každý deň. Najskôr je predstavenie zaliate slnkom ... No už o krátky čas sa pán režisér rozhodne pre zmenu. Kulisy sú tmavé, mokré a studené – ako by sa noc usadila v kraji.)

Odseky – pri každom novom opisovanom obraze

Kompozíciu si volím sám, prvky sú voľne zameniteľné, ale nesmiem preskakovať z témy do témy.

Využívam všetky možné umelecké prostriedky

-          Metafora /more sĺz; lúka je pestrý koberec/

-          Epiteton /zlatisté lúče/

-          Personifikácia /potok sa potkne/

-          Zvukomaľba /duní Dunaj/

-          Inverzia /dedinčanka stepilá/

-          Prirovnanie /lúka je ako pestrý koberec/

-          Zdrobnenina /slniečko/

-          Anafora /Domov je chladná voda... Domov sú ruky, na ktorých.../

-          Epifora /Ale ja chcem ísť von! A už nahnevaná beží von./

-          Epizeuxa /Stojí, stojí mohyla.../

-          Hyperbola /Sto rokov kríky obrastali dom/

-          Symbolika /kvety, zvieratá, farby, stromy.../

-          Senzualizmy /slová pôsobiace na zmysly/

Používam enumeráciu (vymenovávanie), vety s viacnásobným vetným členom, prídavné mená, súvetia...

4.     CHARAKTERISTIKA

Cieľ - predstaviť vlastnosti jednotlivca alebo skupiny z rôznych uhlov pohľadu (pohľad spolužiaka, učiteľa, rodiča, zamestnávateľa, kamaráta...)

Musí obsahovať: priamu charakteristiku (pomenovanie vlastností priamo - pomocou prídavných mien /veselý, pracovitý.../)

     i nepriamu charakteristiku (každú vlastnosť dokázať prostredníctvom konania, správania, zovňajšku človeka)

Kompozícia pri charakteristike je voľná, ale nesmieme preskakovať z témy na tému  

Odseky - každá nová vlastnosť =  nový odsek; každý nový uhol pohľadu = nový odsek

V štylizácii používame prídavné mená, enumeráciu – vymenovávanie, vety s viacnásobným vetným členom, súvetia...

             5.     ÚVAHA

Cieľom úvahy je priviesť čitateľa k zamysleniu o danej téme 

Rozoberá známu otázku z nového hľadiska, opiera sa o známe poznatky a skúsenosti, ale k otázke zaujíma vlastné stanovisko.

Úvaha má subjektívny charakter - subjektívne zhodnotenie  javu =  v 1. osobe jednotného čísla

Slovná zásoba: hodnotiace výrazy (myslím si, z uvedeného vyplýva, dospel som k poznaniu...), prídavné mená, príslovky, podstatné mená, ktoré majú úlohu pomenovania aj hodnotenia

Vetná stavba: vyjadrovanie príčinných vzťahov, logických súvislostí, zvolacích viet, opytovacích viet, rečníckych otázok, jednočlenných viet, súvetí

Kompozícia – každá nová myšlienka, nový pohľad na problematiku  = nový odsek.

Úvod - vzbudenie záujmu o daný problém - môže byť otázka, citát.

V jadre dané fakty hodnotíme, vyjadrujeme svoj postoj k nim

-          Nepoužívame zaužívané frázy, snažíme sa o originálny pohľad na problém a o novosť myšlienok

Záver  - konečné stanovisko autora, rečnícka otázka na podnietenie ďalšej úvahy nad problémom -  problém môže zostať aj otvorený.

           6.     DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

Cieľ – vyjadriť v rámci diskusie svoj názor, argumentovať a podnietiť ďalšiu diskusiu.

Je súčasťou schôdze – tzn. reaguje na hlavný referát alebo iný diskusný príspevok.

Môže mať charakter úvahy, resp. výkladu, preto diskutujúci často používa slová: myslím si, podľa môjho názoru, podľa mojej mienky, domnievam sa, som presvedčený...

Používame - 1. os. sg. (ale môžeme použiť aj 1. os. pl. – ale len vtedy, keď s diskusným príspevkom zastupujeme skupinu ľudí, ktorá nás vystúpením poverila. V danom prípade je potrebné jasne uvádzať za koho hovoríme, nesmieme vystupovať ako anonymná osoba. Napríklad použije slová: my – študenti, my – dôchodcovia...)

Dodržiavame logickú nadväznosť myšlienok, logické zdôvodňovanie a argumentovanie. odvolávanie sa na literatúru, citácie....

Kompozícia:
      1. Oslovenie
- dodržiavame zásady zdvorilosti pri oslovení - hostia majú prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi...
- v texte ho môžeme niekoľkokrát zopakovať, vždy ho však v texte oddelíme čiarkami
     2. Nadviazanie (na predrečníka, na referát)
Reagujem na... Aj ja by som sa chcel vyjadriť ... Nedá mi, aby som nedoplnil referát pána XY o ďalšie informácie, ktoré sa týkajú... Nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenia môjho predrečníka...
     3. Vyjadrenie svojho názoru, postojov a argumentovanie
     4. Návrh riešenia problému, výzva, stručné zhrnutie (3-4 vety).

     5. Poďakovanie za slovo (Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému...)

Využívame: spisovné slová; pojmovosť -  tzn. prevaha podstatných mien, bezpríznakové slová, termíny, čísla, fakty,...;
zložené súvetia - príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety; polovetné konštrukcie /s príčastím alebo prechodníkom/; všetky typy viet - t. j. oznamovacie, opytovacie, zvolacie, želacie

           7.     VÝKLAD

Cieľom je vysvetliť problematiku, jav, ktoré sú odborníkom známe, ale neodborníci  ich nepoznajú.

Má byť úplný, správny a jasný. (Musí sa zhodovať s výsledkami vedeckého bádania, musí sa podávať v takej podobe, aby bol prístupný chápavosti ľudí, ktorým je určený. Musíme dôkladne ovládať vec, o ktorej podávame výklad. Postup pri vysvetľovaní musí byť jasný.)

Myšlienky a usporiadajú podľa toho, ako jedna z druhej príčinne vyplývajú (logicko-príčinné vzťahy). Pri výklade vyberáme príklady jasné a presvedčivé, používame známu terminológiu pričom dbáme o to, aby všetky použité odborné názvy boli správne a zrozumiteľné, alebo aby boli vysvetlené.
Píšeme ho v 1. os pl alebo v 3. os. sg. a je venovaný všeobecnému adresátovi.
Využíva postupy logického myslenia:
analógia = podobnosť (myšlienková operácia, ktorá na základe podobných vlastností dvoch javov usudzuje, že podobnú vlastnosť bude mať aj tretí jav)
premisa – výrok, z ktorého úsudku vyplýva nový výrok,
hypotéza – vedecký nepodložený predpoklad, ktorý sa buď potvrdí alebo vyvráti
indukcia – postup od známeho k neznámemu, jej výsledkom je syntéza = zlučovanie (poznatkov). Postupujeme od časti k celku, od najjednoduchších vecí k zložitejším. Najprv podávame známe poznatky a potom ich zhrnieme do všeobecne platnej poučky.
dedukcia – postup od všeobecného k jednotlivostiam, výsledkom je analýza = rozbor.

Postupujeme od celku k častiam, od zložitejších vecí k jednoduchým. Najprv podáme všeobecne platnú poučku a potom jej platnosť vysvetľujeme a dokazujeme na jednotlivých príkladoch.

Dôležitá je argumentácia - autor vedecky alebo voľne cituje, prípadne parafrázuje.

Využívame - pojmy, termíny – odborné slová  (presné, jasné, jednovýznamové), knižné slová, značky;

Súvetia a zložené súvetia, neosobné vyjadrovanie (je uvedené, bol dokázaný, ...) množstvo interpunkčných znamienok (čiarky, zátvorky, pomlčky, bodkočiarky , dvojbodky atď.)

Kompozícia

úvod – motivácia - vzbudenie pozornosti, načrtnutie problematiky, citát, zaujímavosť...
jadro – vysvetľovanie daného problému – v literatúre = ideovo-estetický rozbor;              
záver – zhrnutie poznatkov, riešenia problému,

           8.     SLÁVNOSTNÝ PREJAV

Cieľ – vyvolávať pocity, spomienky

Je žánrom rečníckeho štýlu, v ktorom sa realizuje replika iba jedného účastníka. Predpokladá sa prítomnosť adresáta, ktorého oslovujeme. Od situácie závisí miera subjektívnosti prejavu.

Existujú rôzne druhy slávnostných prejavov – jubilejný prejav, gratulačný, pri rôznych príležitostiach (stužková slávnosť, svadba, narodenie dieťaťa, otvorenie výstavy...).

Musí rešpektovať gramatickú, výslovnostnú a spoločenskú normu. Vyznačuje sa jednoduchosťou, preto kladie dôraz na každé slovo (neprijateľná je frázovitosť, nezmyselné hromadenie slov): prvá veta  = úvod, posledná veta = záver.  

Kompozícia:

1.    Oslovenie – dodržiavame v ňom pravidlá spoločenského správania a taktu (hostia majú prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi, v jubilejných a gratulačných prejavoch na prvom mieste oslovujeme jubilanta...).  Oslovenie končíme - výkričníkom.

S oslovením je vhodné pracovať aj v priebehu prejavu. Oslovenie môže rečník použiť viackrát, ale nie vždy rovnaké.

2.    Úvod – upútať záujem adresáta (citát, výrok, porekadlo, príslovie, konkrétny príklad, definícia, príbeh, otázka...)

3.    Jadro – definovanie príležitosti, kvôli ktorej je prednášaný prejav, rozvíjanie jednotlivých myšlienok, ich opakovanie inými slovami, vysvetľovanie témy, hodnotenie napr. istého obdobia, udalostí, vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy, pohľadu do budúcnosti...

Nepreskakovať z jednej veci na druhú, postupovať od jednoduchosti k zložitosti, myšlienku opakovať inými slovami, používať trópy, figúry, názorné vyjadrovanie, čísla zaokrúhľovať. Môže sa použiť: rečnícka otázka, vytýčený vetný člen (Naši spolužiaci , tí sa nikdy nevzdávajú.), litotes = dva zápory (Nemožno nespomenúť...).

Záver – zdôraznenie najdôležitejších myšlienok, zhrnutie obsahu, výzva k činnosti, vyjadrenie úcty, obdivu, poďakovanie a vyjadrenie priania, želania.

(Nevhodný záver - To je asi všetko , čo som chcela povedať.)

Využívame:

-      opakovania, príklady, prirovnania, frazeologizmy, citáty, metaforu, metonýmiu, personifikáciu, rečnícke otázky (majú dramatizujúcu funkciu), zvolacie vety, hyperbolu (zveličenie), perifrázu (nepriame vyjadrovanie – krásavica na Dunaji, krajina tulipánov...), anaforu, epanastrofu (opakovanie posledného slova výpovede ako prvé v novej), litotes namiesto zlý – nie najlepší, starý - nie najmladší).